Hodnotenie zamestnancov - hodnotiaci rozhovor

**Hodnotenie pracovníkov** môžeme rozdeliť do troch fáz: 1. zisťovanie úrovne vykonávania práce zamestnanca, 2. hodnotiaci rozhovor so zamestnancom o výsledkoch zisťovania, 3. opatrenia na zlepšovanie pracovného výkonu a rozvoja zamestnanca. Priebežné hodnotenie pracovníka zo strany nadriadeného pri bežnom výkone práce sa označuje ako **neformálne hodnotenie**. Najčastejšie má ústnu podobu a je súčasťou vzťahu medzi nadriadeným a podriadeným. **Formálne hodnotenie** je štandardizované, plánované, periodické a systematické. Medzi formálne hodnotenie zaraďujeme aj **príležitostné hodnotenie**, ktoré je potrebné realizovať mimo bežnú periodicitu. Najčastejšie ide o hodnotenie pri ukončení alebo zmene pracovného pomeru. Zamestnancov môžu hodnotiť: - priamy nadriadený, - podriadení, - kolegovia, - zákazníci, - nadriadení (vyšší stupeň), - personalista, - externý odborník (napr. psychológ), - samotný zamestnanec (sebahodnotenie). Existuje niekoľko **spôsobov** hodnotenia zamestnancov: - hodnotenie podľa stanovených výsledkov (cieľov), - hodnotenie podľa stanovených noriem, - hodnotenie prostredníctvom voľného popisu, - hodnotenie pomocou stupnice, - hodnotenie na základe porovnávania, atď. **Hodnotiaci rozhovor** je oficiálne a formálne stretnutie hodnotiaceho (zvyčajne priamy nadriadený) a zamestnanca. **Obsahom** hodnotiaceho rozhovoru je: - zhodnotenie pracovného výkonu, - charakterizovanie pracovných problémov, - určenie negatívnych faktorov ovplyvňujúcich výkon zamestnanca, - stanovenie plánu na zlepšenie výkonu, - vyjadrenie zamestnanca, - plánovanie vzdelávania a rozvoja zamestnanca, atď.